Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 45, ods. 1, písmeno a/ zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 350/2005 Z. z. vydáva túto koncepciu.

1. Náplň a hlavné úlohy starostlivosti v odbore

1.1. Náplň a hlavné úlohy starostlivosti v odbore, vymedzenie činnosti

Psychiatria je samostatný špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá prevenciou, diagnostikou, liečbou a doliečovaním duševných porúch a porúch správania u osôb vo všetkých vekových kategóriach. Zdravotná starostlivosť poskytovaná v rámci odboru psychiatrie vchádza zo zásad bio-sociálneho chápania duševných porúch a porúch správania v súlade s výsledkami výskumu v rôznych špecializačných odboroch a v iných humanitných vedách. Súčasťou poskytovanej zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria je aj obnova psychosocálnych funkcií v zhode s bio-sociálnym modelom chápania chorobných stavov. Z tohoto hľadiska odbor psychiatria kladie dôraz nielen na biologické, ale aj na psychoterapeutické a socioterapeutické a socioterapeutické metódy v prístupe k chorým. Špecializačný odbor psychiatria sa spoluúčastí na sledovaní a realizácii preventívnych programov v oblasti duševného zdravia.

1.2. Charakteristika starostlivosti v odbore

Špecializovaná psychiatrická starostlivosť sa poskytuje v rámci ambulantných a ústavných zdravotníckych zariadení. Sieť týchto zariadení je diferencovaná tak, aby zabezpečila kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu vyplývajúcom zo zdravotného stavu populácie, epidemiologickej situácie a príslušného stupňa preventívnej ochrany. Východiskom na formovanie siete psychiatrických pracovísk sú tzv. regióny štandardnej psychiatrickej starostlivosti, ktoré sa vytvárajú pre geografickú oblasť so 100-tisíc až 150 tisíc obyvateľmi. Na zabezpečenie poskytovania psychiatrickej starostlivosti na kvalitatívne dobrej odbornej úrovni je potrebný rozvoj odborných pracovísk, odborné vzdelávanie a príprava špecializovaných pracovníkov v odbore, ako aj rozvíjanie vedeckej a výskumnej činnosti so zavádzaním vedeckých poznatkov do klinickej praxe.

1.2.1. Zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore psychiatria sa poskytuje na pracoviskách:

• špecializované psychiatrické ambulancie,
• všeobecné nemocnice (psychiatrické oddelenia) kliniky nemocníc,
• psychiatrickéJIS, psychiatrické doliečovacie oddelenia),
• špecializované nemocnice (psychiatrické nemocnice, centrá na liečbu drogových závilostí, odborný liečebný ústav psychiatrický),
• psychiatrické stacionáre,
• psychiatrické liečebne,
• agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti
• psychiatrické pracoviská so zvláštnym určením (ochranné psychiatrické liečby, detenčné zariadenia, pracoviská súdnoznaleckej expertízy a iné),
• zariadenia komunitnej psychiatrie (komunitné centrá duševného zdravia, centrá včasnej intervencie, asertívne komunitné tímy),
• krízové centrá s mobilnými tímami,
• iné pracoviská (v pôsobnosti iných rezortov – chránené dielne, chránené/podporované bývanie, podporované pracovné miesta) s odbornou garanciou psychiatria.

1.2.1.1. Psychiatrické ambulancie

Poskytujú špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť osobám s duševnými poruchami, ktoré nevyžadujú ústavnú zdravotnú starostlivosť. Personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie špecializovaných psychiatrických ambulancií upravuje osobitný predpis. Zdravotníckymi pracovníkmi psychiatrických ambulancií môžu byť klinický psychológ, liečebný pedagóg, fyzioterapeut, sociálny pracovník a ďalší zdravotnícki pracovníci (arteterapeut, ergoterapeut, EEG laborant).

1.2.1.2 Psychiatrické oddelenia/kliniky v nemocniciach

Poskytujú ústavnú psychiatrickú starostlivosť pacientom s duševnými poruchami, ktorým nie je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť ambulantne, respektíve ktorých zdravotný stav si vyžaduje ústavnú starostlivosť. Z hľadiska vnútornej špecializácie odboru sa v nemocniciach môžu vytvárať tieto typy psychiatrických oddelení.

• psychiatrické oddelenia pre dospelých
• psychiatrické oddelenia pre deti a dorast
• gerontopsychiatrické oddelenia
• doliečovacie oddelenia
• oddelenia pre liečbu drogových závislosti
• oddelenia psychiatrickej rehabilitácie.

Základnými súčasťami psychiatrického oddelenia/kliniky nemocnice by vždy mali byť: psychiatrická ambulancia, oddelenie s jednotkou intenzívnej psychiatrickej starostlivosti, jednotkou pre elektrokonvulzívnu liečbu a magnetickú stimuláciu s príslušným vybavením na aplikáciu elektrokonvulzívnej liečby v celkovej anestéze psychodiagnostické pracovisko, prípadne neurofyziologické laboratórium. Oddelenie sa spravidla člení na posteľové ošetrovacie jednotky (15 až 30 postelí), ktoré sa môžu špecializovať na diagnostiku a terapiu rôznych typov psychotických porúch, akútnych psychiatrických stavov, závislosti, organických duševných porúch, afektívnych a úzkostných porúch, porúch osobnosti, porúch príjmu potravy a tak ďalej. Je nevyhnutné, aby k dispozícii boli vhodné priestory na psychoterapiu a ergoterapiu, pretože priestorové vybavenie je jedna zo základných podmienok adekvátnej liečby psychiatrických pacientov. Osobitnou zložkou je jednotka pre krízovú intervenciu. Vedúcim psychiatrického oddelenia je primár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria alebo detská psychiatria. Za ošetrovateľskú starostlivosť zodpovedá sestra/sestra so špecializáciou v odbore ošetrovateľská starostlivosť v psychiatrii. Pracoviská, ktoré sú výučbovým zdravotníckym zariadením sa nazývajú kliniky. Realizujú a rozvíjajú psychiatrický výskum.

1.2.1.3 Psychiatrické nemocnice

Sú špecializované nemocnice, v ktorých sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť prevažne v špecializovanom odbore psychiatria a plnia podobné funkcie, ako psychiatrické oddelenia/kliniky nemocníc. Ich nevýhodou je menšia integrácia do všeobecnej medicíny a výhodou je väčšia možnosť komplexnej psychiatrickej starostlivosti a možnosť racionálnejšieho využitia personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia nemocnice. V psychiatrickej nemocnici sa môžu podľa potreby vytvárať špecializované oddelenia (oddelenie na liečbu drogových závislostí, oddelenie na liečbu neurotických porúch, fyziatricko-rehabilitačné oddelenie, psychoterapeutické oddelenie, doliečovacie oddelenie, sociálno-psychiatrické oddelenie a pod.

1.2.1.4 Psychiatrické liečebne

Sú zdravotnícke zariadenia, ktoré poskytujú špecializovanú zdravotnú starostlivosť zameranú najmä na poruchy zdravia chronického charakteru pacientom s chronickými či recidivujúcimi duševnými poruchami vyžadujúcimi dlhodobú hospitalizáciu (3 až 6 mesiacov), v nevyhnutnom prípade aj dlhodobú detenciu. V súčasnosti sú psychiatrické liečebne zaradené do transformačného procesu na základe ktorého budú zariadením poskytujúcim sociálno-zdravotnmé služby a/alebo psychiatrickým pracoviskom so zvláštnym určením (detenčné).

1.2.1.5 Psychiatrické stacionáre

Sú zariadenia špecializovanej ambulantnej psychiatrickej starostlivosti, v ktorých sa pacientom s duševnými chorobami a poruchami počas dňa poskytuje komplexná psychiatrická liečba s obitným dôrazom na psychoterapiu, psychiatrickú rehabilitáciu. Zámerom je dosiahnúť taký stupeň uzdravenia, ktorý umožňuje čo najúplnejšiu pracovnú a/ alebo sicálnu reintegráciu chorých do spoločnosti. Podmienky na zriadenie a prevýdzku psychiatrických stacionárov ustanovuje osobitný predpis.

1.2.1.6 Psychiatrické pracoviská so zvláštnym určením

• a/ Psychiatrické oddelenia poskytujúce ochrannú psychiatrickú liečbu (osobitne treba vyčleniť oddelenie pre ochrannú sexuologickú liečbu a oddelenie pre ochrannú liečbu pri drogových závislostiach).
• b/ Psychiatrické pracoviská pre ústavnú liečbu závislosti od alkoholu (môžu byť samostatné, čo je menej vhodné, začlenené ako oddelenis v rámci psychiatrickej nemocnice alebo liečebne).
• c/ Špeciálne bezpečnostné psychiatrické oddelenia pre dlhodobo chorých s agresívnym správaním.
• d/ Pracoviská pre psychiatrickú súdnoznaleckú expertízu.

1.2.1.7. Pracoviská v pôsobnosti iných rezortov s odbornou garanciou psychiatra

• a/ Zariadenia sociálno-psychiatrickej starostlivosti sú ergoterapeutické dielne, chránené dielne, podporované chránené miesta, chránené bývanie, chránené domovy, zariadenia heterofamiliýárnej starostlivosti. Ide o nové, zatiaľ u nás nezavedené formy starostlivosti o pacientov chorých s duševnými poruchami, ktoré u postihnutého jedinca deteriorujú schopnosť pracovného a/alebo sociálneho zariadenia a schopnosť si zabezpečiť každodenné potreby. Zabezpečenie týchto foriem starostlivosti presahuje možnosti riešenia v rámci rezortu zdravotníctva, osobitnú dôležitosť má rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. Supervíziu v týchto zariadeniach vykonáva psychiater, ktorý indikuje, odborne vedie a usmerňuje ďalších členov terapeutického tímu
• b/ Psychiatrické pracoviská (ambulantné, ústavné) v rámci zdravotníckych zariadení zriaďovaných Zborom väzenskej a justičnej stráže SR, ktoré poskytujú psychiatrickú starostlivosť osobám vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
• c/ Zariadenia sociálnych služieb so zvýšenou psychiatrickou starostlivosťou:
  • - zariadenie pre pacientov so stredne ťažkým a ťažkým stupňom duševnej zaostalosti,
  • - zariadenie pre pacientov s autizmom (bez ohľadu na vek).
• d/ Zariadenia sociálnej starostlivosti pre ťažko sociálne postihnutých drogovo závislých a postprocesuálnych pacientov.

1.2.2. Pracovníci v špecializačnom odbore psychiatria

• a/ lekári – psychiatri, detskí psychiatri, neuropsychiatri,
• b/ sestry, diplomované sestry, sestry so špecializáciou v špecializačnom odbore ošetrevateľská starostlivosť v psychiatrii,
• c/ iní zdravotnícky pracovníci – fyzioterapeut, psychológ so špecializáciou v špecializačnom odbore klinická psychológia, liečebný pedagóg. sociálny pracovník,
• d/ ďalší zdravotnícki pracovníci
• e/ dobrovoľní pracovníci v zdravotníctve

1.3. Vzťah odboru k ostatným medicínskym odborom-spolupráca

Odbor psychiatria okrem využívania vlastných špecifických vedeckých poznatkov a skúsenosti úzko spolupracuje s mnohými špecializačnými odbormi – neurológia, klinická psychológia, vnútorné lekárstvo a iné. Využíva poznatky aj iných prírodných a humanitných vied.

1.4. Odborno-metodické vedenie starostlivosti v odbore

Odbor psychiatrie organizačne riadi a metodicky vedie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre psychiatriu. Hlavný odborník spolupracuje s Psychiatrickou spoločnosťou Slovenskej lekárskej spoločnostui (ďalej le PS SLS), so Slovenskou psychoterapeutickou spoločnosťou (ďalej len SPS), so Slovenskou psychoterapeutickou spoločnosťou /ďalej len SPS, Slovenskou lekárskou komorou, Slovenskou komorou sestier a pôrodnych asistentiek, Slovenskou komorou iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov a s ďalšími zainteresovanými inštitúciami a odborníkmi z praxe.

1.5. Povinné hlásenia a spracovanie štatistických údajov

Spracovanie štatistických údajov a ich povinné hlásenie sa vykonáva v spolupráci s Národným centrom zdravotníckych informácií a Štatistickým úradom Slovenskej republiky.

1.6. Dispenzarizácia

Dispenzarizácia v odbore psychiatria zahŕňa závažné choroby, ktoré si vyžadujú dlhodobú zdravotnú starostlivosť. Závažnosť psychických porúch, aj s celospoločenského hľadiska, poukazuje na nevyhnutnosť dispenzarizácie niektorých pacientov s duševnými poruchami správania.

2. Rozvoj starostlivosti v odbore

2.1. Trendy vývoja starostlivosti v odbore v nasledujúcich 5 až 10 rokoch

Vývoj starostlivosti v odbore psychiatria v nasledujúcom období 5 až 10 rokov sa má odvíjať od Reformy psychiatrickej starostlivosti (1991), Deklarácie SZO o duševnom zdraví pre Európu a Akčného plánu duševného zdravia pre Európu (Helsinky 2005) s cieľom vyrovnať rozdiely v poskytovaní psychiatrickej starostlivosti v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky a zavádzať nové a moderné formy psychiatrickej starostlivosti. V Slovenskej republike vláda SR schválila Národný program duševného zdravia (2004) a Plán realizácie Národného programu duševného zdravia na obdobie rokov 2005 až 2015 /2005/, ktorým zámerom je destigmatizácia osôb s duševnou poruchou, rozvoj Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti v odbore psychiatria, vytvorenie služieb krízovej intervencie a rozvoj programov v záujme ochrany duševného zdravia. Tieto návrhy sú zároveň v súlade s trendmi, ktoré sa presadzujú v krajinách EÚ a ich budúci rozvoj je zakomponovaný v materiáloch EK (Green paper on metal health consultation, 2006).

2.2. Systém kontroly kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti v odbore

Kvalita starostlivosti sa zameriava na udržanie a/ alebo zlepšenie pacientových subjektívnych hodnotení kvality života, psychosociálneho správania, spokojnosti s liečbou a celkového pocitu pohody. Tieto seubjektívne indikátory musia byť doplnené objektívnymi indikátormi závažnosti symptómov, ako sú napr.frekvencia relapsov, dĺžka hospitalizácie a tzv. cost/benefit analýza.

Najdôležitejším ukazovateľom kvality z hľadiska výsledku-procesu-štruktúry je výsledok liečby – výsledky sumarizujú všetko, čo sa dosiahlo:

• z aspektu pacienta (napr. kvality života)
• z medicínskeho aspektu (komplikácie, frekvencia relapsov)
• z aspektu inštitúcie/organizácie (dĺžka pobytu, rehospitalizácie).

Na zabezpečenie funkčnosti systému kontroly je nevyhnutné zabezpečiť kontinuálny proces certifikácie a akreditácie jednotlivých pracovísk, ako aj zabezpečenie funkčného a pružného manažmentu kvality s jasným definovaním jeho zámerov a cieľov.

2.3. Hlavné problémy starostlivosti v odbore, riešenie problémov

Špecializačný odbor psychiatria neustále zápasí s problémami, ktoré súvisia s absolútne nevyhovujúcou úrovňou materiálno-technického vybavenia zdravotníckych zariadení poskytujúcich psychiatrickú starostlivosť. Na zabezpečenie poskytovania kvalitnej psychiatrickej starostlivosti je nevyhnutné reprofilovať a zmodernizovať sieť psychiatrických zariadení s dôrazom na ich kvalitu.

2.4.Medzinárodná spolupráca

Odbor psychiatria sa zapája do medzinárodnej spolupráce prostredníctvom odborných spoločností: PS SLS, SPS a podobne, ktoré sú členmi medzinárodných organizácií (WORLD) Psychiatric Association – WPA). Prostredníctvom svojich zástupcov v UEMS (Section of Psychiatry) sa aktívne podieľa na vytváraní spoločných východísk a princípov ďalšieho rozvoja psychiatrie v krajinách EÚ. Predstavitelia odboru psychiatrie sa aktívne podieľajú na mnohých medzinárodných aktivitách a projektoch, pozývajú sa zahraniční špičkoví odborníci, čím sa urýchľuje implementácia najnovších poznatkov z oblasti psychiatrie do bežnej praxe.

3. Vzdelávanie pracovníkov v odbore

3.1. Špecializačné štúdium, certifikačné štúdium

Ďalšie vzdelávanie v špecializačnom odbore psychiatria na výkon špecializovaných pracovných činností a výkon certifikovaných pracovných činností sa uskutočňuje v akreditovaných špecializačných študijných programoch a v certifiačných študijných programoch podľa osobitného predpisu.

3.2. Sústavné vzdelávanie

Sústavné vzdelávanie sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.

4. Záverečné ustanovenie

Zrušuje sa koncepcia odboru psychiatrie číslo: SZS-792/1995/St zo dňa 1997 uverejnená vo Vestníku Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky 1997, čiastka 9.ročník 45.

5. Nadobudnutie účinnosti

Táto koncepcia nadobúda účinnosť 1. júla 2006.