Koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore klinická logopédia

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 45 ods.1 písm. a) zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 350/2005 Z.z. vydáva túto koncepciu:

1. Náplň zdravotnej starostlivosti v odboreň

1.1. Náplň a hlavné úlohy starostlivosti v odbore, vymedzenie činnosti

1.1.1

V preventívnej činnosti sleduje stav a rozvoj komunikačnej schopnosti u detí v 3.a 5. roku fyzického veku dieťaťa. Pripravuje pre deti stimulačné programy na výstavbu reči, ktoré napomáhajú vývinu osobnosti.

1.1.2.

Klinicko-logopedická diagnostika je špecifická aktivita na identifikáciu etiológie vzniku, druhu, stupňa, osobitosti, priebehu a následkov narušenia komunikačnej schopnosti u pacientov s rozličnými diagnózami. Klinicko-logopedická diagnostika je východiskom pre včasné odhalenie narušenej komunikačnej schopnosti pacientov, ktorá je často jediným príznakom začínajúceho ochorenia. Klinický logopéd tým prispieva k skráteniu liečby, čiastočnej alebo úplnej sanácii funkčných i organických porúch narušenej komunikačnej schopnosti pacientov, čo sa realizuje špecifickými metódami individuálnou i skupinovou formou. Klinický logopéd sa podieľa na diagnostickom procese aj v rámci konziliárnych služieb.

1.1.3

V terapeutickej činnosti sa podieľa na starostlivosti o pacientov s narušenou komunikačnou schopnosťou. Používa špeciálne klinicko-logopedické metódy, metodiky: reedukáciu, korekciu, kompenzáciu a iné, ktoré sú cielené na odstránenie príznakov narušenej komunikačnej činnosti.

1.1.4

V poradenskej činnosti spolupracuje s rodinnými príslušníkmi a inými vzťahovými osobami v zmysle zásad zdravotníckej etiky.

1.1.5

V posudkovej činnosti klinický logopéd participuje na činnosti posudkového lekára, v kauzách riešiacich problematiku narušenej komunikačnej schopnosti: symbolických funkcií, porúch hlasu a sluchu.

1.1.6

Vo vedecko-výskumnej činnosti participuje na riešení výskumných úloh v odbore klinická logopédia ako samostatného špecializačného odboru. Realizačným výstupom je uplatnenie získaných poznatkov v starostlivosti o pacientov s narušenou komunikačnou schopnosťou, vo vysokoškolskom štúdiu a ďalšom vzdelávaní logopédov, v publikačnej činnosti.

1.2 Charakteristika starostlivosti v odbore

1.2.1

Klinická logopédia je neinvazívny špecializovaný odbor zaoberajúci sa pacientmi s narušenou komunikačnou schopnosťou z aspektu etiopatogenézy, prevencie, diagnostiky, terapie, prognózy a frekvencie výskytu v rámci komplexnej starostlivosti. „Logopédia má tak ako iné samostatné vedné odbory vlastný predmet skúmania i vlastné pracovné metódy.“ (Výnos predsedníctva SAV číslo 232/70-IV.sekr. z 26.10.1970.) Vychádzajúc z výnimočného významu komunikácie pre človeka je jej miesto v humánnom zdravotníckom systéme nepopierateľné.

1.3 Vzťah odboru k ostatným medicínskym odborom – spolupráca

1.3.1

Klinická logopédia ako špecializačný odbor, pôsobiaci v rezorte zdravotníctva a zaoberajúci sa v rámci komplexnej zdravotnej starostlivosti diagnostikou a erapiou narušenej komunikačnej schopnosti pacientov úzko spolupracuje so súvzťažnými špecializačnými odbormi: neurológiou, otorinolaryngológiou, foniatriou, pediatriou, plastickou chirurgiou, psychiatriou, geriatriou, fyziatriou a rehabilitáciou, anesteziológiou, stomatológiou, klinickou psychológiou atď.

1.4 Odborno-metodické vedenie starostlivosti v odbore

1.4.1

Odbor klinickej logopédie organizačne riadi a metodicky vedie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v spolupráci s hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre klinickú logopédiu. Hlavného odborníka pre klinickú logopédiu vymenúva minister zdravotníctva Slovenskej republiky. Klinický logopéd je registrovaný v stavovskej organizácii (komore), ktorá posudzuje jeho odbornú a etickú spôsobilosť na získanie licencie v odbore klinická logopédia.

1.4.2

Klinickí logopédi poskytujú odbornú klinicko-logopedickú starostlivosť pacientom s narušenou komunikačnou schopnosťou vo všetkých vekových kategóriách.

1.4.3

Typy zdravotníckych zariadení, v ktorých je poskytovaná klinicko-logopedická starostlivosť: ambulancie klinickej logopédie, oddelenia nemocníc, oddelenia a kliniky fakultných nemocníc (neurológia, otorinolaryngológia, foniatria, pediatria,geriatria, neurochirurgia, anesteziológia, fyziatria a rehabilitácia, psychiatria, traumatológia, plastická chirurgia, stomatológia, jednotky intenzívnej starostlivosti atď.)

Na hore uvedených pracoviskách sú klinickí logopédi súčasťou personálneho vybavenia ako diagnostici a terapeuti, prípadne môžu poskytovať konziliárne služby a konzultácie.

1.4.4

Logopedické úseky alebo oddelenia klinickej logopédie sa zriaďujú tam, kde sú na to vytvorené organizačné podmienky. Riadi ich vedúci príslušného zdravotníckzho zariadenia. Metodicky ich vedie a úroveň klinicko-logopedickej starostlivosti zabezpečuje vedúci klinický logopéd so zodpovedajúcou špecializáciou.

1.4.5

Klinický logopéd je plne zodpovedný za všetky odborné činnosti, ktoré v rámci klinicko-logopedickej starostlivosti v zdravotníckom zariadení vykonáva.

1.4.6

Klinický logopéd sa pri svojej práci riadi legislatívnymi normami, upravujúcimi činnosť rezortu zdravotníctva a Chartou práv pacientov.

1.5 Povinné hlásenia a spracovanie štatistických dát

Spracovanie štatistických dát a ich povinné hlásenie sa vykonáva v úzkej spolupráci s Národným centrom zdravotníckych informácií.

1.6 Dispenzarizácia

Klinický logopéd dispenzarizuje pacientov s afáziou, dysglosiou a s balbuties, tiež participuje na diagnostike a terapii pacientov dispenzarizovaných u iných odborníkov / neurológa, psychiatra, onkológa, pediatra a podobne /

2. Rozvoj starostlivosti v odbore

2.1 Trendy vývoja starostlivosti v odbore v nasledujúcich 5 – 10 rokoch

Stúpajúci trend výskytu narušenej komunikačnej schopnosti pacientov je ekvivalentný krajinám EÚ. So stúpajúcim trendom cerebrovaskulárnych ochorení stúpa aj vznik neurogénnych porúch reči, čo podmieňuje vznik nových diagnostických a terapeutických riešení v odbore.

2.2 Hlavné problémy starostlivosti v odbore, riešenie problémov

Hlavnými problémami pri zabezpečovaní klinicko-logopedickej starostlivosti sa javí neakceptovanie personálnych normatív riaditeľmi zdravotníckych zariadení, ako aj zmluvnými zdravotnými poisťovňami. Ich riešenie je v zmene organizácie posudzovania klinicko-logopedickej starostlivosti uvedenými organizáciami.

2.3 Medzinárodná spolupráca

Odborná spoločnosť aktívne sleduje vývoj starostlivosti v klinickej logopédii v zahraničí so záujmom nadviazať v budúcnosti aktívnu spoluprácu so zástupcami odborníkov z danej oblasti najmä v rámci EU.

3. Vzdelávanie pracovníkov v odbore

3.1 Špecializačné štúdium, certifikačné štúdium

3.1.1

Ďalšie vzdelávanie logopédov na výkon špecializovaných pracovných činností a výkon certifikovaných pracovných činností sa uskutočňuje v akreditovaných špecializačných študijných programoch a v certifikačných študijných programoch podľa osobitných predpisov.1)

3.2 Sústavné vzdelávanie

3.2.1

Sústavné vzdelávanie sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.

• 1) Nariadenie vlády č. 743/2004 Z.z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborova sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.
• 2) Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 366/2005 Z.z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

4. Záverečné ustanovenie

Zrušuje sa Koncepcia odboru klinickej logopédie číslo SZS – 3074/93/B1/K1, uverejnená vo Vestníku MZ SR, čiastka 13- 14 zo dňa 25. marca 1994.

5. Nadobudnutie účinnosti

Táto koncepcia nadobúda účinnosť dňom uverejnenia.

Rudolf Zajac, v.r. minister